Naraziť naňho môžete kdekoľvek – v listnatých či ihličnatých lesoch, miestach s bohatou krovinovou vegetáciou, vinohradoch, parkoch či záhradách. Kliešť v priebehu svojho života prechádza rôznymi vývojovými štádiami, no prenášačom vírusov je v každej fáze. Najčastejšie sa prisaje vo vlasoch, v slabinách, na intímnych miestach alebo aj v oblasti kolien. Na ľudí a zvieratá prenáša najmä vírus kliešťovej encefalitídy a baktérie vyvolávajúce lymskú boreliózu a anaplazmózu. Aj keď sa v každej z nich prisaje na zviera či človeka maximálne raz, následky môžu byť fatálne. S každým teplým dňom ich výskyt narastá a môže sa stať, že si z prechádzky so psom jedného z nich prinesiete domov.
Nie je známe, podľa čoho si kliešť svoje „obete“ vyberá. Vieme však, že obľubuje trávnaté porasty a kríky – obvykle v dĺžke od 20 cm do 1 m. Niekedy ste v bezpečí aj pri priamom kontakte, inokedy sa veľmi rýchlo prichytí na časť oblečenia, a na kožu sa prisaje až po niekoľkých hodinách. Práve preto je najlepšou prevenciou kontrola celého tela a dôkladné vyprášenie oblečenia po príchode z lesa či túry.
Je takmer nemožné zaregistrovať prisatie kliešťa. Môže za to látka, ktorú po prisatí vypustí do rany a tým ju znecitliví. Na koži sa mu darí dokonale držať bodavými orgánmi podobným kliešťam. Na jeho vyberanie sa používajú mnohé metódy, niektoré sú však skôr prežitkami, ktoré môžu skôr uškodiť ako pomôcť. „Ľudia napríklad zvyknú prisatého kliešťa potierať olejom či masťou, aby kliešťa udusili. Je pravda, že kliešť sa takto zadusí, ale hrozí tu zároveň, že po usmrtení vyvráti infikovanú krv naspäť do rany,“ hovorí hlavný inštruktor Falck Academy Miroslav Nagy. Málo známou, ale veľmi praktickou pomôckou, ktorá by nemala chýbať v žiadnej domácnosti, je tzv. karta na vyberanie kliešťov. Ide o plastovú kartu so špeciálnym výrezom na jednej strane. Práve ten slúži na bezpečné a jednoduché vybratie kliešťa. Kliešťa vsunieme do výrezu a pomalým pohybom ho ťaháme von. Ranu je vhodné dezinfikovať a pár dní ešte kontrolovať.
„Aj keď sa s prípadmi kliešťovej encefalitídy nestretávame veľmi často, vzhľadom na závažnosť tohto ochorenia by sme kliešte nemali podceňovať. Čiastočne nás pred nimi ochráni oblečenie bez odhalených končatín a dôkladná kontrola po príchode domov. Odporúča sa aj očkovanie. To váš však ochráni iba pred kliešťovou encefalitídou, nie pred boreliózou čo anaplazmózou,“ zdôrazňuje Miroslav Nagy. Zároveň dodáva, že ak človek po prisatí kliešťa začne cítiť stav podobný chrípke, mal by bezodkladne vyhľadať lekára.
Ako postupovať, keď si na tele nájdeme kliešťa (odporúča hlavný inštruktor Falck Academy Miroslav Nagy):
- Nemanipulujeme s kliešťom holými rukami – ideálne špeciálnou plastovou kartou alebo tenkou pinzetou. Kliešťa nevytáčame, vyťahujeme ho opatrne a priamo von. Neodporúča sa potierať olejom či masťou.
- Po vybratí sa presvedčíme, že v tele neostala hlavička, resp. že sme ho vytiahli celého. Postihnuté miesto dezinfikujeme, napríklad alkoholom.
- V prípade, že v rane ostala hlavička kliešťa a bojíme sa odstrániť ju sami, navštívime zdravotníka.
- Odbornú pomoc vyhľadáme rovnako v prípade, že sa u nás po vytiahnutí kliešťa začínajú objavovať príznaky podobné chrípke, t.j. horúčka, malátnosť, bolesti svalov a kĺbov.
- Ak sa stane, že osoba postihnutá kliešťom upadla do bezvedomia, nesmieme zabudnúť uložiť ju do stabilizovanej polohy nabok a privolať ihneď ZZS.
Okresy s najvyšším výskytom kliešťovej encefalitídy v roku 2017:
Výskyt kliešťovej encefalitídy v SR za posledných 5 rokov:
